Kremnická zlatinka 2021

Po dlhom lockdowne spôsobeným vírusom Covid sme sa konečne dočkali prvej súťaže v ryžovaní zlata na Slovensku. Bola to radosť, ale cez slzy. Tie slzy nám spôsobila pietna spomienka na dvoch kamarátov, ktorých nám vzala zákerná choroba. Braňo podľahol rakovine a Miťo zasa covidu. Nedá mi pri tejto spomienke nespomenúť i kamaráta Tulaja z Prievidze, ktorý spolu  manželkou podľahol vírusu Covid. Spomienku na Miťa a Braňa nám pripomenula Lenka, ktorá to prečítala tak, že mnohí sme mali zarosené oči. Počas celej súťaže sa vzadu na pláne premietali fotky s rôznych akcii, ktorých sa obidvaja zúčastnili.

Pretože to bola prvá súťaž pod dlhej prestávke, zúčastnilo sa veľa zlatokopov. Aby sa vôbec mohlo začať, musel prezident Slovenskej asociácie zlatokopov František Verbich odomknúť claimy. Organizátori mali plné ruky práce, aby stíhali zorganizovať všetky súťaže. Preto sa išlo bez prestávky. Nie je to ako kedysi, keď sa súťažilo len muži, ženy, juniori a družstvá. Dnes už máme kategóriu Batea (čínsky klobúk) a  Kanadská panvica, kde chcú byť samozrejme všetci. Medzitým sa rozrástla i kategória veteránov a pribudla i kategória zlatokopeckého poteru - detí. Aby to nebolo všetko ľahké, tak nám súťaže znepríjemňoval i poriadny lejak, ktorý prichádzal v rôznych intervaloch. Zlatokop je však tvor odolný. Počasie nie je nikdy zlé, zle môže byť len zlatokop oblečený. Súťažilo sa bez obedňajšej prestávky a nikomu to samozrejme nevadilo. Musím ešte spomenúť, že všetci účastníci museli mať doklad o teste na Covid. Buď 24 hodiový antigénový test, 72 hodinový PCR test, doklad o prekonaní Covidu, alebo potvrdenie o očkovaní. Museli sme samozrejme dodržiavať všetky nariadené pokyny. Nemohli sme si podávať ruky, bozkávať sa pri uvítaní, piť s jedného kališkáta (pohárika), dodržiavať 2 metrové rozostupy a pod. Takže organizátor mali toho naloženého statočne.

Na akciu sme sa z Cechu nakoniec vybrali na dvoch autách. V jednej bola čisto mužská posádka, Čimo, Marko a vodič Toronto. V druhom aute som bol ja (Joe-Joe) s Bosorkou (Helenka). My sme mali cestu o 20 € drahšiu, lebo v Handlovej som mal ťažšiu nohu na plyne a policajti na neoznačenou aute to zistili. Vraj som mal rýchlosť 76 km za hodinu. Darmo som im vysvetľoval, že hodinu ešte nejdem. :). Ale boli slušný a raz za čas treba aj nejako zasponzorovať PZ SR. Potom som ešte zabudol odbočiť na Martin, lebo správa ciest nemôže na tabuľu napísať aj Kremnicu, je tam len Martin. Značenie na slovenských cestách je niekedy na zaplakanie. Tak som sa musel ísť otočiť až v Hronskej Breznici, čo bol cca 10 km tak a 10 km späť. Nebolo to prvý ani posledný krát čo som sa zarozprával a tzv. zakufroval.

Samotná súťaž prebiehala hladko a rýchlo ako ruské hodinky, tie sú totiž na celom svete najrýchlejšie. Súťaž sa obišla bez protestov, a nemuselo sa opakovať žiadne kolo. Môžem len skonštatovať, že organizátori to zvládli úplne super a dúfam že si ostatní od nich budú brať príklad. To sa uvidí napr. o dva týždne v Hodruši. Zaujímavosťou bola súťaž veteránov. V začiatkoch asociácie bol len jeden veterán 1. prezident slovenskej asociácie Milan Urbánek. Na súťažiach vždy našiel jednu zlatinku, ale podľa jeho slov peknú. Časom začalo veteránov pribúdať a v Kremnici ich už bolo 8. Z toho 4 boli z nášho cechu. Nebol tam len Marko, ktorý je ešte na takú kategóriu moc mladý. Ostatné súťaže boli "klasika". Okrem mňa sa ostatní členovia prebojovali do viacerých finálových súťaží. Teda keď nepočítam 3-členné družstvá. Bol som vlastne z cechu najväčší babrák. Vždy som niečo zabudol dať do ampulky aj keď na panvici som ich mal vždy dosť. To bude asi už starobou. :(.

Najlepšie výsledky zaznamenala Helenka, keď získala v kategórii veteránov zlatú medailu. V tejto kategórii sa ešte na tzv. zemiakovom mieste umiestnil Toronto. Helenka pridala aj druhú striebornú medailu v kategórii čínska panvica. Bola vo všetkých možných finálových jazdách. Smolu mala v Batei, kde veľmi rýchlo našla 4 zlatinky, ale zdalo sa jej to málo a tak ešte dlho dohľadávala. Organizátori však viac nedali, čo bolo pre viacerých nemilé prekvapenie.  

Čo na záver dodať ? Súťaž organizačne perfektne zvládnutá. Výsledky znamenajú, že napriek veku ešte nepatríme do starého železa, ale mali by sme niečo natrénovať, nakoľko nás čakajú Majstrovstvá SR a ČR, ako aj Majstrovstvá Európy. Obidve akcie sa budú konať v Tužine na Slovensku. Dúfam, že na obidvoch významných súťaží bude naša forma len gradovať.