10. august 2013, Zlaté Hory 2013, Česká republika
Všetci Trenčania na "bedni"....
Tak ako každoročne, ani tento rok sme nemohli vynechať súťaž o Zlatú panvicu starostu Zlatých Hôr. Keby sme napríklad neprišli, tak by organizátori nemohli odovzdať víťazovi panvicu. Tá totiž po minuloročnom úspechu Hrabka prežila už 4 rok v Trenčíne. Na Zlaté Hory však chodíme už od začiatku a tento rok bolo 20. výročie súťažného ryžovania v Zlatých horách. Dokonca niektorí z nás pred 20 rokmi práve tu začali svoju kariéru v ryžovaní zlata. Organizátori za tých 20 rokov postúpili zo zelenáčov na úplných profesionálov, veď majstrovstvá republiky ČR a SR sa tu konali už niekoľkokrát, v r.1996 tu boli majstrovstvá Európy a v r. 2010 dokonca majstrovstvá sveta.
Vyrazili sme v sobotu ráno a po cca 4 hodinách cesty sme dorazili na ryžovisko. Po zvítaní s ostatnými zlatokopmi sme si hneď zmyli cestný prach zlatistým mokom a malou "zasmažkou". Pre niektorých, hlavne šoférov, to muselo stačiť. Tí už potom len usrkávali sladkú vodu, ktorú istý nemenovaný pivovar vyrába ako nealko pivo ochutené ovocím. Myslel som, že to nedokážem vypiť, ale smäd ma presvedčil. Najlepší na tom je to, že tá gebuzina je drahšia ako pohár normálneho piva. Ale bohatí zlatokopi si to môžu dovoliť.
Tento rok sa tam stretla celkom slušná konkurencia a najpočetnejšiu výpravu, tak ako po minulé roky tvorili Slováci. Samozrejme okrem domácich Moravákov a Čechov. Okrem nás tam malo zastúpenie aj Poľsko, Nemecko a Brazília. Na takýchto akciách sa vždy stretávajú tí skalní, takže účasť vo finále, alebo na bedni je super úspechom.
Preto si veľmi vážime úspechy, ktoré sme tam tento rok dosiahli. Medzi ženami opäť Bosorka dokázala, že nepatrí do starého železa a skončila na veľmi peknom treťom mieste aj keď semifinále sa jej nevydarilo podľa predstáv, a pomaly ani nedúfala na postup. To je dôkaz toho, že treba veriť, alebo ako hovorí klasik "nesťahuj si nohavice, keď brod je ešte ďaleko".
Najväčší úspech sme však zaznamenali v kategórii 3 členných teamov. Na prvom mieste sa umiestnil náš úderný team Bosorka a pomocníci, ktorý s najlepším časom vyryžoval všetky napáskované zlatinky. Okrem tohto teamu v zložení Bosorka, Hrabo a Joe-Joe, stál na stupni aj posledný člen našej výpravy Marko-Polo, ktorý spolu so Silverom a Liborom získali tretiu priečku. A že Slováci hrali skútočne prvé husle v tejto kategórii svedčí i druhe miesto teamu v zložení Dana, Pišta a Renča.
V kategórii mužov mal najlepšie umiestnie Joe-Joe, ktorý všetky kolá ryžoval v claime č.9 a v každom kole stratil jednu zlatinku. No dnes nám to súdené nebolo. Víťazom sa však stal Ferino a na druhemom mieste medzi mužmi bolo pre nás aj tak trošku prekvapenie, keď ho získal mladý Rišo. Zrejme mu to manželstvo prospieva a častejšie doma trénuje.
Na záver si ale neodpustím jednu pripomienku k organizácii. Na výsledkovej tabule boli vždy len mená pri ktorých bola poznámka, že daný súťažiaci postúpil. Žiadne časy, žiadne zlatinky. Nedalo sa to vôbec odkontrolovať a keby napr. nebolo Libora, ktorý si všimol, že vyhodnotení team na 3. mieste vychádzal s klaimov až po jeho teame, tak mi medailu dostal niekto druhý. Takéto veci by sa nemali stávať, a radšej to mali prepisovať ručne, a bol by to lepšie. Na druhej strane, však musím okrem tejto "chybičke" sa súťaž vydarila o čom svedčila aj veľká účasť divákov, ktorý vytvárali perfektnú atmosféru.
Fotogalériu si môžete pozrieť: Fotogaléria Zlaté Hory 2013
