Majstrovstvá Rakúska 2013

Na majstrovstvá rakúska, ktoré sa konali v mestečku Weigelsdorf, sme mali ísť pôvodne viacerí a na dvoch autách, ale ako to už býva, všetko je inak. Nakoniec sme sa vybrali 4 a samozrejme s Afrou. Rozhodli sme sa, že nebudem tam zbytočne hnať dve autá, a tak sme sa naskladali do jedného. Zo začiatku to vyzeralo, že sa nezbalíme, lebo tých vecí má každý dosť. Zobrali sme len jeden veľký stan a nakoniec sme sme sa predsa len pomestili. Trošku nepohodlia sme na tú krátku cestu vydržali, veď je to len cca 217km. A to zväčša po diaľnici. Cesta ubehla úplne super, ale už pred príjazdom do cieľa nám začalo popŕchať. Preto, hneď ako sme prišli a po rekognoskácii terénu s pomocou liehováhy rýchle postavili stan a prístrešok, lebo pršať začína viac a viac. Večer už celkom dobre pršalo. Neviem, čo to je teda za "romantiku" sedieť naobliekaný pod prístreškom počas dažďa. Veď už by sme mali mať aj trochu rozumu, len ten sme nikdy nemali, tak asi ani na staré kolená ho nenájdeme.

Samozrejme po postavení obydlia už začali k nám chodiť všetci známi, ktorí tam boli a tak sa pri nás vystriedali jednak usporiadatelia a jednak aj ostatní súťažiaci. Zo Slovákov sme tam boli prví a tak sme čakali kto ešte dorazí. Nakoniec sa nás tam zišla celkom dobrá zostava. Zastúpenie bolo od Trenčína, cez Prievidzu, Spiš, Hriňovú až po Trebišov. To by tak bolo, aby chýbali nejakí východňári...:).

Na druhý deň som myslel, že sa mi to snáď sníva. Toronto nás všetkých pobudil okolo pol šiestej ráno. Namiesto toho , aby išiel do Lídla na nákupy, ako to majú dôchodci vo zvyku v absolútne tichosti, tak nás zbuntošil. Tak zavčasu nevstáva ani Afra. Nabudúce mu musíme dať večer teplé kakaovko s medíkom, aby ten pes bradatý spal čo najdlhšie. Okolo 9 hodiny to celé vypuklo a začali prvé súťaže. Organizátori to mali skutočne, tak ako je zvykom dobre premyslené. V kategóriách profi, ako i na kanadskej miske každý ryžoval 2x a výsledné časy sa spočítali. Vypadlo minimum ľudí. Mužov a "kanada" zostalo na semifinále a ženy priamo do finále. Trojčlenné teamy sú vždy "surprise". Každý sa prihlási ako jedinec a z klobúka sú vylosované trojčlenné teamy. Každý je v napätí, kohože to dostane. Tentokrát sa podarilo organizátorom vylosovať i čisto slovenský team. Najšťastnejšie vylosovanie mal asi Joe-Joe, ktorý spolu s Christine Eichhorn a Wolfgangom Greibom získali strieborné umiestnenie. Najviac nešťastný bol Marko-Pólo, lebo dostal jediného fína, ktorému to absolútne nešlo a bol to jeden z dvoch vypadávajúcich v kategórii mužov. Po tejto súťaži nasledovalo semifinále dvojíc, kde naše obidve teamy (Toronto & Marko) a Duo in Law v zostave Bosorka a Joe-Joe sa prebojovali do finále. Vo finále sa Torontovi s Markom super zadarilo a získali strieborné medaile. Konečne došlo na klasickú hlášku od Marka : "aspoň v tých teamoch, keby sa zadarilo". 

Na záver sobotňajšieho dňa sa rozbehla súťaž v rýchlostnom ryžovaní pod názvom "K.O. bewerb".  Je to v podstate "rýchla smrť", kde sú vylosované dvojice, ktoré súťažia medzi sebou. Lepší vždy postupuje ďalej. Je to boj nervov, šťastia... Do záverečnej štvorky zo Slovákov postúpili len dvaja Coly a Joe-Joe, ktorý sa nakoniec pobili o tretiu priečku, kde lepšie uspel Coly. V tejto súťaži rozhodujú skutočné sekundy. 

Na druhý deň, v nedeľu, sa v podstate začínalo od nuly. Prebehli semifinálové kolá a samozrejme i samotné  finálové jazdy. Ako som už spomenul, v kategórii dvojíc získali Toronto a Marko-Pólo striebornú medailu. Asi najväčší úspech zaznamenal Toronto, keď v silnej konkurencii medzi mužmi získal veľmi pekné tretie miesto.