2. júl 2011, Hodruša-Hámre, Slovensko
Z náročnej súťaži sme si odniesli striebro...
Otvorené majstrovstvá Hodrušskej doliny v ryžovaní zlata má už svoju tradíciu. Konali sa Majstrovstvá republiky ako i Majstrovstvá Európy. Pôvodný areál je síce už zarastený, ale Rišo od minulého roku skúša jedno miesto pri Dolnohodrušskom tajchu. O tom či je to vhodné miesto sa dá len špekulovať. Mne osobne sa moc nepáči, ale aj tak sa do Hodruši vraciam ako poštový holub. Vyzerá to tak, že Hodrušu - Hámre sme asi navštívili viackrát, ako ktoré iné miesto na Slovensku. Jednoducho to bude tým, že tam sa začala písať história Slovenskej asociácie, ktorá nebola jednoduchá a veľakrát sme si "skočili" do vlasov. Napriek tomu sa však radi stretávame či už na Slovensku, alebo i mimo neho.
Súťaž Zlatej Hodruše už po druhý ročník, je špecifická tým, že zo žiadneho kola nikto nevypadáva, muži, ženy, juniori ryžujú v jednej kategórii. Každý súťažiaci resp. "pretekár" musí odryžovať dvojkolovo na troch typoch ryžovacích misiek. Ako prvé bolo ryžovanie na tzv. čínskych klobúkov. Je to viac-menej miska, na ktorej starí zlatokopi resp. zlatokopky na Slovensku začínali ryžovať. Je to misky, ktorá už v rýchlostnom ryžovaní je historická. Sem tam sa ešte nájde nejaký odvážlivec, ale to už je skôr výnimka. I keď tento rok sa bude na nej ryžovať aj na Majstrovstvách sveta, ktoré sa konajú v poľskom mestečku Złotoryja.
Druhou miskou v súťaži bola kanadská miska, ktorá nemá na Slovensku skoro žiadnu históriu. V minulosti sa objavovala hlavne medzi prospektormi. Používali sme ju na prieskumoch na potokoch, ale nikdy sme na nej od zlatokopov okolitých západných krajín súťažne neryžovali. K tomuto kroku sme boli donútený tak cca 2-3 späť, keď už aj na majstrovstvách sveta si usporiadať môže zorganizovať súťaž na klasickej panvici. Väčšinou je to kanadská miska.
Posledné dve kolá súťažiaci odryžovali na miskách, ktoré sa začali objavovať koncom 20. storočia. Sú to tzv. gramoplatne. Vyrobené sú väčšinou z nejakej umelej hmoty, laminátovaním, ale dosť zlatokopov preferuje drevenné typy. Osobne patrím k tým, ktorý preferujú drevo, je to aj pekná "imidžovka".
Tieto súťaže, kde sa ryžuje na viacerých miskách sú hodne náročné, nakoľko na každej miske sa ryžuje inak a aj zlatinky sa správajú inak. Je to, ale veľmi dobrý tréning, lebo ako hovoria starí pardi : " Zlatokop musí vedieť ryžovať aj so šerbľom a v žumpe !"
Celkovo sa na súťaži zúčastnilo 39 zlatokopov/zlatokopiek. Organizátori sa snažili vyvesovať aj piebežné výsledky, aby sme vedeli, ako na tom sme. No po prvých kolách na číňaku nám padli sánky, lebo aj keď sme sa skoro všetci z cechu umiestnili do 10 miesta, videli sme že konkurencia je neobyčajne tvrdá. Najlepší bol Marco-Pólo (viď foto), ktorý sa umiestnil na peknom 6. mieste. Nakoniec sme neodišli s dlhým nosom a česť cechu zachránil Joe-Joe, ktorý mal svoj deň. Na číňaku skončil síce až na deviatom mieste, ale v kandskej miske zabral čo mu vynieslo krumplové miesto, a na záver zaexceloval na gramoplatni na ktorej bol najlepší. Celkovo skončil na peknom striebornom mieste pred Vilkom Kolárom zo Žiaru. Lepší bol už len víťaz a tým sa stal Ondro Krajči z Lovinobane.
Najviac nám neprialo počasie, keď po obedňajšej prestávke sme začali kvôli hustému dažďu s dosť veľkým oneskorením. Nič na tom nemení fakt, že to bola posledná akcia pred najväčšou udalosťou tohto roka a tou sú Majstrovstvá Slovenskej republiky a Českej republiky, ktoré by sa mali konať na Zlatej Bani.
Fotogalériu si môžete pozrieť Fotogaléria Hodruša 2011
