Majstrovstvá Dolného Rakúska

Tak ako každý rok, ani tento rok sme nevynechali našu "srdcovku" súťaž Dolného Rakúska. Dovolím si tvrdiť, že okrem domácich organizátorov, má náš Cech zlatokopov-Trenčín najväčšiu účasť na týchto majstrovstvách. Nie je to len z toho dôvodu, že by to bolo blízko, veď od Trenčína je to nejakých 215km, ide hlavne o to, že sa tam cítime ako doma. Naše nadštandardné vzťahy so zlatokopmi Dolného Rakúska majú už svoju dlhodobú históriu. V podstate sme boli prví zlatokopi zo Slovenska, ktorí začali navštevovať súťaže v susednom Rakúsku. Medzi prvé začiatky patrili súťaže v Raurise, nasledoval Pusterwald a teraz už preferujeme tie ktoré sú v Dolnom Rakúsku.
Na týchto majstrovstvách sme sa tak trochu obávali počasia, ale to bolo tentoraz tak ako celá organizácia perfektné. Na flek sme prišli, tak ako to je našim zvykom v piatok podvečer, kde nás pri stavaní tábora vítali jednotliví kamaráti a to nielen z Rakúska, ale aj z Moravy, Nemecka a Švajčiarska. Ako posledná krajina mala zastúpenie v podobe dvoch zlatokopov aj Poľsko. Ešte v ten večer sme zrobili registráciu. Prihlásili sme sa skoro všade.
Na druhý deň ráno začali súťaže. Hneď po prvých kolách na plochých panviciach ako i na kanadských panviciach sme nestačili čudovať. Po zime sme voľajako zleniveli a stratili tzv. fortieľ. Našťastie sa tiet súťaže v prvých heatoch išli dvojkolovo a podstatný bol súhrn obidvoch kôl. Poväčšine nás zachránilo druhé kolo. Najväčší problém nám robili zlatinky, ktoré boli pomiešané veľké s malými a to je potom dosť veľký problém, nakoľko sa každá veľkosť chová inak. Nakoniec sme sa prebojovali až do finálových kôl. Niektorí len v plochých panviciach, niektorí len v kanadských miskách a niektorí v obidvoch kategóriách.

Zaujímavo bola riešená súťaž trojčlenných družstiev, kde sa neregistrovali celé týmy, ale jednotlivý súťažiaci. Vylosovanie tak určilo zloženie teamov. Najlepšie dopadla Mišča, ktorej vylosovali Danu a Josefa Guglera. Tento team obsadil veľmi pekné tretie miesto. V dvojčlenných družstvách sa na bedňu dostalo len jedno družstvo a to Richard III spolu s Markom-Polom. Tí dvaja spolu nikdy v žiadnom teame neboli. Najzaujímavejšou súťažou je vždy tzv. K.O. Bewerb. Je to podstate jackpot vždy medzi vylosovanými dvojicami.Na túto súťaž osobne budem dlho spomínať. Hneď v prvom kole som vyfasoval Christiána. Našťastie to uhnal a ja napriek tomu , že som našiel len jednu tak som postúpil ďalej. V druhom kole ma čakalo nemilé prekvapenie, keď mi vylosovali Lea (majstra sveta). Toronto mi však zakričal, že mám pozitívne myslieť a tak sa mi podarilo vyradiť aj jeho. Tretí súper už bola žena. Niektorí si teraz povedia to je dobré, len ja som si to nemyslel, lebo to bola Hilde, ktorá práve vyradila Helenku.Tak mi nič neostávalo len Helenku pomstiť a vyradiť aj Hilde. Stalo sa. Už sme ostali len štyria a mne žreb prisúdil Danku, ktorá ma v tej súťaži vyrazila minulí rok. Pomsta bola sladká, a tak som jej to musel vrátiť.Vo finále, v boji o 140€, sme sa stretli s Ferinom. Ten už bol nad moje sily a prehral som o jednu zlatinku. Ferino však priznal, že pre jeho víťazstvo som v podstate spravil ja tú nepríjemnú čiernu prácu.Počas tejto súťaže už niektorí neveriac krútili hlavami, aké "šťastie" som mal na súperov.

Večer bolo ešte klasické nočné ryžovanie, kde sa z našich členov prihlásil len Miro a Helenka. Ryžovalo sa len pri dvoch reflektoroch a na miske, ktorá bola spravená z gramofónovej plate vrátane dierky uprostred.

V nedeľu už prebiehalo semifinále a finále na kanadských miskách, kde nás čakalo príjemné prekvapenie a to strieborná medaila pre Toronta. V plochých panviciach mala vo finále smolu Helenka, keď skončila na 4. mieste. To vie vždy "potešiť". V kategórii mužov prekvapil Tibák, ktorý obsadil krásne tretie miesto. To obsadil zaslúžene, lebo počas celej súťaže mu neušla ani jedna zlatinka. Bolo to asi najväčšie prekvapenie, nakoľko súťažne sa zlatu venuje necelý rok a bola to vôbec jeho prvá zahraničná akcia. Keby sme to vedeli, tak ho v tej Trnave necháme. Nasadili sme si blchu do kožucha:))).

Čo dodať na záver, asi len toľko : "Super akcia, super organizácia, super počasie". Už teraz sa tešíme na budúci ročník, ktorý už nebude majstrovstvami Dolného Rakúska, ale majstrovstvami Rakúska.