Majstrovstvá sveta 2008
Autor: Site Admin <joe-joe(at)goldpanning.eu>, Téma: Súťaže 2008, Vydané dňa: 06. 08. 200822 až 27. júla 2008, Navelgas, Španielsko
Slovensko získalo striebornú medailu
Na najväčšiu tohoročnú akciu sa vybrali členovia nášho cechu v zostave: Helenka, Mišča, Toronto, Marko a Joe-Joe. Išli sme na dvoch autách a vyrazili sme 17. júla ráno o 04:15 hod. Putovanie bolo naplánované na viac dní, aby sme čo najviac videli, čo sa nám aj darilo. Celkovo sme prešli 7.223 km. Kúpali sme sa v piatich moriach resp. oceánoch: Jadranské more, Ligúrske more, Stredozemné more, Španielsky Atlantik a Portulgalský Atlantik. Prešli sme cez viacero pohorí: Alpy, Dolomity, Pyreneje, Apeniny. Navštívili sme krajiny: Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Andorru, Španielsko a Portugalsko.
Na prvej zástavke sme sa zastavili v Lido Di Jesollo, kde sme sa ubytovali a hneď sa namočili do Jadranu. Smolu mala Mišča, ktorá si rozrezala dosť škaredo na škeblách nohu. Záchranári ju na surfe odniesli do sanitky a potom do nemocnice na šitie. Ranu jej pekne vyčistili a pridali jej päť stehov. Takže tým pádom žiadne kúpanie a to sa nám cesta ešte len začala. Z Jadranu sme sa presunuli na druhú stranu Talianska, na Ligúrsku riviéru, kde sme opäť prespali v campe v mestečku Borgio Verezzi. Ráno sme vybavili v miestnej nemocnici preväz Miščinej nohy a hurá doLigúrského mora. Tu už boli vlny trochu väčšie tak sme si to vychutnali. Okolo obeda sme vyrazili na cestu cez celé Francúzsko až do Španielska. Na večer sme konečne prišli do campu Castello De Empiries na Costa Brava. Nakoľko nebol voľný bungalov tak sme boli nútený postaviť stan. V noci prišla búrka a to sme si mysleli, že to budeme baliť mokré. Kým sme sa ráno vykúpali v Stredozemnom mori už bol stan suchý. Potom nás čakala cesta až do Navelgas, kde sme prišli ráno okolo pol štvrtej. Cesta to bola dosť náročná, išli sme i nehostinnou krajinou v strednom Španielsku, poblúdili sme Oviede a pri prekračovaní Pyrenejí husto pršalo a vďaka hmle bola viditeľnosť tak na 50m. Po príchode na ryžovisko sme noc prežili ako sa dalo. Joe-Joe na stole a ostatní v autách. Ráno sme rozložili základný tábor a spravili registráciu. Dať na registráciu ženské, ktoré vedia len španielsky je na medzinárodnej akcii dosť zvláštne. Do dnešného dňa sme nedostali potvrdenie o zaplatení, napriek tomu, že sme to pravidelne každý deň urgovali. Vraj nám ho pošlú domov. Večer bola Helenka v Lugarke, kde zostali trčať Miro, Džugy a Coly, ktorí prileteli lietadlom.
Pretože v utorok už nebolo čo robiť a sprievod bol až večer vybrali sme sa do na prehliadku Puerto De Vega a hlavne vyskúšať vlny španielského atlantiku. Po troche hľadanie sme našli celkom zaujímavú nuda pláž Plaja De Barayo, ku ktorej sme museli ísť cca 30 minút peši. Hneď sme vybehli do vody, ktorá nás však pekne prebrala. Podľa naších odhadov nemala ani 20°C. Nakoniec sme sa po Colyho vrhnutí sa do vĺn odhodlali aj my ostatní. Napriek studenej vode sme sa vo veľkých vlnách vyblbli ako malí chlapci. Ledva sme dychčali. Niektorí sa slnili a niektorí sme sa vybrali na preskúmanie pláže a priľahlej jaskyne. Navečer sme sa vrátili na ryžovisko, lebo bol naplánovaný sprievod a celkové zahájenie šampionátu. Sprievod trval dosť dlho a bol veľmi zaujímavý, lebo okrem súťažiacich zlatokopov a zlatokopiek boli domáci oblečení ako prví dobyvatelia. Nechýbali ani rimania na čele s Cézarom. Na ryžovisku potom každej krajine zahrali hymnu a pod rúznych prejavoch Vincent Thurketlle otvoril majstrovstvá sveta. Navečer sme išli nado mesta na muziku a na žemlu s klobásou, ktorú každému súťažiacemu poskytli organizátori. Keď sme sa v noci vracali z mesta už boli vyvesenéštartovacie listiny, kde však bol niekoško chýb v menách. Napr. Colly bol Dollár.
Z prvých kôl sme postúpili všetci aj keď Toronto mal šťastie, lebo jeho kolo sa pakovalo a Džugy išiel do rozstrelu s jeným angličanom lebo mali rovnaké časy. Džugy rozstrel vyhral. Bolo zaujímavé čítať výsledkové listiny, keď podľa španielov 50 sekúnd a 50 sekúnd je minúta. Na výsledkových listinách a robili ich v Exceli nedali poradové čísla, tak každý musel odpočítavať ako skončil. Súťaže prebiehali každý deň a posledné finálové išli až v nedeľu.V jednotlivých vyraďovačkách sme sa v jednotlivcoch držali na popredných miestách ale v teamoch to bolo všelijaké. Organizátori na poslednú chvíľu zmenili kanadské zlato za talianske, ktoré bolo ploché a veľmi rado flotovalo.
Do finále mužov sa dostali Toronto a Joe-Joe spolu s Džugym. V ženách sme sme mali zastúpenie 100% , keď sa tam prebojovala Helenka a Mišča. Tak isto sme postúpili v pároch, trojkách aj v päťkách. Chýbalo nám tak trochu šťastia, lebo ani jedno finálové snaženie sme nepremenili na medailu. Najbližšie mala k tomu Helenka keď v tradičných panviciach, ako jediná slovenská zástupkyňa vybojoval pekné 4. miesto. Tradičné panvice boli kapitola sama o sebe. Už minimálne 2-3 roky sa na WGA bavia o štandartných panviciach, čo je podľa mňa strata času. Neviem kto vôbec s takým nápadom priešiel. Väčšinou je to tzv. kanadská miska. Tu to však boli kuchynské panvice na vysmážanie. Keď som to zbadal, tak som neveril vlastným očiam. To mali spraviť ako sranda súťaž a vybrať max. po 10€. Oni však vybrali 25€. Mali to nazvať Domestic pan.
Jednu medailu však získala Helenka ako členka národného teamu, ktorí získal striebro. Zo Slovenska boli ešte úspešný Džugy s Danou v pároch a Džugy s čechmi v trojkách.
Na začiatku vyhodnotenia rozdávali víno rôznym krajinám a každej pri tom hrali hymnu. Pri vyhodnotení každej kategórie hrali hymnu všetkým trom. Dokonca niektoré hymny aj skrátili. Španieli majú asi hymnovú úchylku. Medaile dostali aj v kategórii Pinchin, čo boli vypadnutí z prvých kôl. Je to dosť divné riešenie.
Celkovo sa mi zdala organizácia na veľmi nízkej úrovni, čo ma veľmi nepríjemne prekvapilo, lebo majstrovstvá Európy ktoré organizovali španieli v minulosti boli vraj super. Evidentne sa upriamili na skrášlenie areálu, ale samotná súťaž spolu s otváracím ceremoniálom a vyhodnotením nič moc. Vyhodnotenie prebehlo večer a organizátori pripravili znova pohostenie pre súťažiacich.
Na druhý deň sme začali s balením.Väčšina išla priamo domov, ale my sme sa rozhodli pozrieť ešte do Portugalska, kam sme dorazili večer a nemohli sme zohnať žiadne ubytovanie. Po viacero hodín blúdenia sme zohnali hostel v mestečku Esposende. Ráno sme sa skočili okúpať do portugálskeho atlantiku, ktorý bol teplejší od španielkého možno len o 2 stupne. Pláže boli prázdne a turistov sme moc nestretli. Predtým však Toronto musel kúpiť pneumatiky, lebo na predné koleso dostal defekt, ktorý sa nedal zalepiť. Našťastie to bolo lacnejšie ako doma a prácu si v servise nezapočítali. Ďalšie dni sme už len sedeli v aute. Po ceste sme prenocovali ešte jednu noc v Španielsku a na ďalší večer sme prišli do Andorry, kde sme v mestečku San Julia de Lonia zohnali ubytovanie v hoteli Peralba. Na druhý deň hneď ráno sme sa presunuli do hlavného mesta Anndorry la Vella, ktorá bol preplnená luďmi aj autami. Celé doobedie sme behali po obchodoch a tak mužská časť výpravy bola rada, keď sme sa poobede vybrali cez dvojicu tunelov do Francúzska. Opäť sme išli až do večera, keď z ničoho nič mal Joe-Joe problém s autom. Pri ubratí plynu to divne búchalo. Rozhodli sme sa nepokračovať a prenocovali sme v mestečku Brignoles, kde bol aj servis. Tu však viac menej nič nezistili a poslali nás do Toulonu vraj tam majú náhradné diely na nápravu. V servise v Toulone sa nás hneď ujali a cca po pol hodine došli na závadu. Boli povolené skrutky na prednom kolesi. Skoro nás kleplo. Do dnešného dňa neviem ako sa to stalo. 3 resp. 4 skrutky na kolese sa sami nepovolia. Po tomto šoku sme už aj padali do pobrežného mestečka Lido Di Jesollo, kde sme zotrvali pár dní. Domov sme prišli 4. augusta , čas 18:55 hod.
Fotogalériu z nášho putovania si môžete pozrieť: Fotogaléria WM 2008
Stiahnuť kompletné finálové výsledky: Final result WM 2008