Spišská karbidka 2007

Plánovanie účasti na Spišskú karbidku bolo viac než chaotické. Nakoniec ako i v živote bolo všetko inak. Pôvodne sme chceli v Slovenskom raji prejsť aspoň Suchú Belú a Veľký Sokol. Joe-Joe však začiatkom týždňa kvalitné nachladol a nemohol sa z toho dostať. Potom sme rozmyšlali, že ideme len na otočku, ale nakoniec sme si spravili čas a na išli sme na dva dni. Na Spiš z Trenčína vďaka trenčianskej propagande odchádzalo v sobotu ráno v skorých ranných hodinách celkovo päť osobných aut. Z Bruntálu to bol Lukáš s Paulou, s ktorými sa zviezol Marko-Pólo. V druhom aute sedel Seržant s Elsou, za nimi nasledoval Toronto s Mamušou, tretie obsadil Hrabo s Hrabkou a Nikou a v piatom kompletná rodina Joe-Joea. Cesta ubiehala celkom fajn a s jednou krátkou zástavkou na kafe a cigaretu. Tesne po deviatej hodine sme prišli do campu Čingov - Ďurkovec, kde sa konala posledná akcia sezóny. Bola to vlastne malá generálka na budúcoročné majstrovstvá Slovenskej republiky a Českej republiky. Myslím, že miesto konania bolo vybrané starostlivo a hlavne je tam veľa možnosti na ubytovanie. My sme si hneď na otestovanie zobrali jednu chatku, kde sme sa celkom pohodlne vyspali. 

  Na samotnej súťaži sme nerobili len štatistov, ale podarilo sa nám získať striebro a bronz v kategórii teamov. Striebro získal úderný team Bosorka a pomocníci  , ktorí skončili pred teamom Rafel, Bafel, Sekel.

Večer sme ešte chvíľu posedeli v miestnej reštaurácii, ale vzhľadom k včasnému raňajšiemu stávaniu sme išli až na Marka spať ešte pred polnocou. Šoférov našej kolóny čakala cesta do Tatier. Šofér má byť síce veselý, ale je lepšie keď má aj papiere.

Ráno po výdatných raňajkách sme do Tatier skutočne vyštartovali. Vo Vysokých  Tatrách nás čakalo prekrásne počasie. Prešli sme sa do areálu snov a potom okolo Štrbského plesa, naloviť čo najviac fotografií Vysokých ale i Nízkych Tatier. Dokonca sme ako prví objevili na Štrbskom plese sestru Lochneskej príšery. Pre tých ktorí nám neveria máme i fotografiu.

Obed bol naplánovaný na Dechtároch. Osobne sa mi ten nápad nepozdával, lebo s Dechtármi moc dobrú skúsenosť nemám. Naivne som si myslel, že sa zlepšili. Jedlo je tam však predražené a väčšinou sme ho dostali len vlažné. Už viem, kde sa zas dlho zastavovať na akékoľvek jedlo nebudem.

Keď si k víkendu pripočítam aj návštevu Trenčianskeho hradu, ktorú sme absolvovali so Seržantom a Elsou, tak sme prežili príjemný víkend s príjemnými ľuďmi a hlavne "niektoré" zážitky si budeme  dlho pamätať.