Zabíjačka

Pravá nefalšovaná zabíjačka v prírode na Chocholnej v areáli Zväzu chovateľov koní. 6. október 2006.

Začiatok zabíjačky začal v neďalekej  Kykuli u Petra Šprtela od ktorého sme kúpili 208 kg mašurko. Pred samotným zastrelením sme ho pokrstili na Fiko. (k sa číta ako c). Potom Peťo na dvakrát musel mašurko trafiť, lebo po prvej rane, keď sa mu už rýpal nožom v srdci tak ešte chrápalo, lebo bolo len omráčené. To by tak bolo, aby sme tú sviňu nezabili. Po odvážení sme sa vybrali späť do Chocholnej, kde už bola nachystaná voda na obáranie a všetko čo k tomu treba. Mašurko sme pekne oholili, zavesili. Medzitým už začali prichádzať kamaráti, medzi ktorými bol prvý Seržant. Začala sa tvrdá práca okolo rozoberania mašurka, varenia a spracovania mäsa. Nakoľko sme mali určenú hlavnú kuchárku, Helu, ktorá sa už pár zabíjačok zúčastnila, robota išla od ruky. Keď večer prišli koniari neverili vlastným očiam, všetko mäso bolo spracované a my sme už len údili klobásky, topili slaninku a hlavne kropili naše vyschnuté ústa. Kamaráti od koní priznali farbu, že neverili v naše skúsenosti a mysleli si, že polovicu mäsa pokazíme. 

 

Na druhý deň sme si spravili kompletný nedeľný obed, samozrejme s rezňami.  Na záver nás čakalo to najhoršie, všetko poumývať, upratať a pobaliť. Každý si odniesol domov nejaké to mäsko, klobásky a iné výrobky s mašurka. 

Najväčšia rarita bola, keď hlavná kuchárka jej pomocník  z mäsa neokúsili nič nakoľko sú "vegetariáni". Všetko údajne robili len preto, aby sme sa stretli s kamarátmi pokecali a všetci boli spokojní a hlavne s plnými bruškami.