Majstrovstvá sveta 2010
Autor: Site Admin <joe-joe(at)goldpanning.eu>, Téma: Súťaže 2010, Vydané dňa: 26. 08. 201017 až 22.august 2010, Zlaté Hory, Česká republika
Medaila nám ušla o chlp...
Neexistuje na svete miesto, kde sme sa toľko krát zúčastnili súťaže v ryžovaní zlata, ako v Zlatých Horách. Úplne prvé ryžovanie sme tam zažili v roku 1993, keď sme vlastne s ryžovaním začínali. Potom to boli v roku 1996 majstrovstvá Európy a cca od toho roku tam chodíme skoro každý rok. Nevynechali sme ani jediné Majstrovstvá republiky, ktoré sa tam konali. O našej pravidelnej účasti nájdete dôkaz i na Zlatej panvici starostu Zlatých Hôr, kde medzi víťazmi sú aj naši traja členovia, Bosorka, Joe-Joe a Hrabko. Osobne si myslím, že najväčšiu zásluhu na týchto podujatiach okrem organizátorov je podpora mesta Zlaté Hory na čele zo starostami. Páni Jiří Proudil, Vladimír Začal a terajší Milan Rác sú tí, ktorý vo svojom úrade spravili všetko preto, aby sa Zlaté Hory zapísali do dejín súťažného ryžovania.
Na tieto majstrovstvá sveta sa z Cechu vybrala najväčšia skupina za posledné roky. Hrabo, Hrabka a Nika spravili predvoj, nakoľko Hrabo patril medzi organizátorov, čo mu ozaj nikto nezávidel. Ďalšiu zostavu tvorili členovia, ktorí spolu boli na MS 2008 i na MS 2009. (Bosorka, Mišča, Toronto, Marko a Joe-Joe). V pondelok prišiel Miro s Klaudiou a v piatok sa na nás prišla pozrieť Kvačka s Edikom.
Pretože sme mali v pondelok voľno, tak sme sa konečne vybrali na Praděd. Mirek nám vybavil priepustku až k vysielaču, preto to bola autoturistika. S Torontom sa držíme našej zásada: "Radšej 3 hodiny autom, ako 15 minút peši"! Na vysielači nás už čakal Mirek a ten nás vyviezol služobným výťahom až na vyhliadku. Mali sme šťastie, lebo bolo vcelku pekné počasie. Pokochali sme sa vyhliadkou, urazili po pive a vrátili sme sa do campu. Cestou sme sa zastavili v malebnom kúpeľnom mestečku, Karlova Studánka, kde sme si nabrali voľajakej zdravej vody. Veľmi dobre sa s ňou zapíjala hruškovica.:))
Samotné majstrovstvá sveta začali v utorok 17.8 slávnostným zahájením na námestí, ktorému predchádzal sprievod zlatokopov.Vzhľadom na to, že bolo množstvo súťaží, tak prvé vyraďovacie kolá začali v stredu ráno. Vždy je najväčšia nervozita nebyť po prvom kole "turista". Slovenskí zlatokopi a zlatokopky si vybrali všetku smolu práve na týchto majstrovstvách. Väčšinou skončili na prvom nepostupujúcom mieste. V stredu a vo štvrtok to bolo celkom fajn, ale prišiel "čierny" piatok, v ktorom sme vypadli so všetkých kôl medzi jednotlivcami. Ostali nám už len posledná nádej a to trojčlenné a päťčlenné teamy. Totálnu smolu sme mali v 5-člennom teamy, ktorý síce našiel plný počet zlatiniek, ale jednu sme nedali do skúmavky. To sme prišli o striebro. Napriek tejto strate, sme skončili na "obľúbenom" štvrtom mieste a to so stratou 6 sekúnd za tretími Holanďanmi. Keď smola tak poriadna. Akurát je zaujímavé, že nás to nedokázalao rozhodiť, lebo sme si už povedali, že sa nenecháme nasierať kvôli maličkostiam. Hlavné je to že sme stretli kopec kamarátov, pokecali a "nemnožko" popili.
V nedeľu bola jedna z najprestížnejších súťaží a to národné teamy, v ktorej Slovensko získalo pekné tretie miesto v zložení Bosorka, Rišo II, Anka, Ferino a Dana. čo bolo veľké prekvapenie tak na tejto súťaži Fíni zostali bez medaile. Oni si to však vynahradili v ostatných kategóriách, kde brali čo sa dalo. Sú fakt najlepší. Po slávnostnom vyhlásení výsledkov zostávalo už dobaliť, rozlúčka a odchod domov.
Cesta domov trvala tak ako aj cesta do Zlatých Hôr vďaka obchádzkam donekonečna. Navrhujem aby si riaditeľ "Silnic a dálnic"sadol do auta a pozrel, ako jeho firma osádza tabule z obchádzkami. To čo sledujeme v Čechách za posledné obdobie hraničí s návštevou psychiatrického ústavu. Tak sa mi zdá, že súťažia, kto spraví väčšiu obchádzku.Obchádzky 30 až 40 km sú asi tie najmenšie.
Poslednú zástavku v na Morave sme spravili za Vsetínom a čuduj sa svete vzápätí sa tam objavili dvaja Ondrovia a Milan. Ondro z Lovinobane mal nedopitú fľašku a tak sme s tým pomohli. Ondro z Hriňovej vytiahol ešte jabĺčkovicu, čo mal prichystanú na cestu, a tak aby sme neurazil dali sme po jednom. Potom už nasledovala len rozlúčka so želaním, aby sme sa čo najskôr stretli a hurá na Slovensko.
Všetci sme sa zhodli, že tieto Majstrovstvá sveta v Zlatých Horách, boli veľmi kvalitne zorganizované. Boli to jedny z najlepších majstrovstiev sveta ktorých som sa zúčastnil, aj keď som s účasťou dlho váhal.
Fotogalériu si môžete pozrieť Fotogaléria MS 2010